Temný dom

(Radovan Brenkus)

Hlavy na koloch plota,
strašný mramorový štvorec
vôkol kvetov - narodených.
Taká pekná je záhrada.

Namiesto zamurovania dievčat
uväznili sochy hore nohami do mramoru
a vrátili ho najväčšej skale.
V zavalenom údolí
napnuté ruky mrzákov.

V múroch domu mŕtvi
predkovia, odpočítavanie existencie.

Pospiatky v čase
odklíčia na semená,
až sa záhrada prezrkadlí
na džbán,
v ktorom sa nič neujme.

Medzitým tráva, zelená neistota,
a na nej nehybné brnenia nemŕtvych.
Nezáleží na ich veku
práchnivej rakvy.

Vo vidinách som vystúpil na skalu,
kriesenie sôch alebo kresanie zlata
pri zemetrasení, pochovaní tanca.
Aká silná viera! Aká márna fikcia!

Ani odtiaľto nevidieť na palube
neurčitého kormidelníka.
Tí, čo predvídajú stroskotancov,
prežúvajú od hladu trávu.
Ešte viac napnutých rúk
nielen bezbranných.

Bezmenní v brneniach
vymodelujú z džbánu hlinu,
základ novej zeme.

Sprvu sa však rozbije,
lebo budú vyháňaní
od plota k domu,
až záhrada zhavranie.

Takto farboslepo
sa budeme pretĺkať nocou,
hlavou až do múrov.

Budú vyháňaní
od domu k plotu,
až kým zatratenci
nezostanú uväznení v dome
a nespoznajú jeho svetlú tmu
za navždy pribuchnutými dverami.

A množenie rúk
je obíjanie svedomia
až na veky viek
práchnivých rakiev.

©   Radovan Brenkus 
©  design:  bojars  September 2005TOPlist